Hrová terapia
Hra je prirodzeným spôsobom vyjadrovania sa dieťaťa. Dieťa je v hre schopné vyjadriť to, čo nedokáže alebo sa neodváži vysloviť.
V dnešnej dobe neuveriteľne rýchlo pribúdajú deti s emočnými problémami, ktoré sa môžu prejavovať psychosomatickými symptómami, poruchami správania, separačnými problémami, intenzívnymi strachmi a fóbiami. Pri týchto ťažkostiach je potrebné citlivo hľadať vhodný nástroj intervencie. Keďže od predškolského do mladšieho školského veku dominuje v detských činnostiach hra ako najobľúbenejší prostriedok kontaktu dieťaťa so svojím vnútrom a okolitým svetom, hra sa v tomto období pokladá za základný prostriedok terapeutického prístupu k deťom a ich problémom. To, ako sa dieťa hrá, nám môže povedať veľa o tom, ako žije.
Využitie hry
Využitie hry v terapii spočíva v poskytnutí možnosti k sebavyjadreniu, odreagovaniu a zmierneniu citového napätia dieťaťa hrovým stvárnením a riešením svojich naliehavých problémov. Hra umožňuje porozumenie vlastnému vnútornému prežívaniu. Dieťa sa prejavuje najprirodzenejším a pre neho najbezpečnejším spôsobom. Tak ako dospelý alebo staršie dieťa svoje problémy v rámci terapie vyrozpráva či vydiskutuje, mladšie dieťa môže svoje ťažkosti „odohrať“ - vyjadriť v hre a nanovo spracovať. Môže zvládnuť svoje pocity frustrácie, napätia či neistoty.
Terapeut počas hry dieťa nehodnotí, čo umožňuje dieťaťu svoje vyjadrené city skúmať, plne prežiť, prehodnotiť ich a objaviť, ako sa môžu meniť. Následkom toho sa mení správanie dieťaťa. Dieťa tak prežíva svoju samostatnosť, schopnosť rozhodovať sa samo, prijíma zodpovednosť za svoje správanie. Vzniká tým jedinečná príležitosť k rastu a podpora rozvoja osobnosti.
Na rozdiel od bežnej hry malých detí je hra v terapii vnímaná ako prostriedok, ktorým dieťa prejavuje hlavne svoje emócie – ktoré sa v rámci hry spracúvajú. Dieťa sa hrá, je postupne „zdravšie“, pretože do hry premieta nielen svoje fantazijné predstavy, radosť a nadšenie, ale aj bolesti, krivdy, hnev, strach, smútok – skrátka všetko, čo sa dotýka jeho duše. Hrová terapia je pre deti jednoznačne najvhodnejší intervenčný nástroj.
Filiálna terapia
Hračky a hrové prejavy nadobúdajú liečivý význam nielen vo vzťahu s terapeutom, ale najmä s rodičom v bezpečnej vzťahovej väzbe. Citová väzba má ohromné liečivé účinky a zatiaľ neexistuje liek, ktorý by ju nahradil. Preto hranie sa rodiča a dieťaťa je nenahraditeľný článok vzťahu medzi nimi.
Filiálna terapia je alternatívna metóda na liečenie problémov detí, pri ktorej rodič vystupuje ako spojenec v terapeutickom procese a stáva sa primárnym terapeutickým činiteľom. Jej cieľom je vylepšiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ďalej vytvoriť pre dieťa akceptujúce prostredie, v ktorom môže naplno vyjadriť svoje emócie a myšlienky, a zvýšiť schopnosť rodiny navzájom komunikovať, zvládať a riešiť problémy .
Jedná sa o špeciálny druh terapie hrou, kde dospelý – obyčajne rodič – absolvuje hrové stretnutia s vlastným dieťaťom alebo deťmi.
V hrových chvíľkach s dieťaťom sa odporúča využívať hru, v ktorej rodič skôr len nasleduje počínanie svojho dieťaťa. V takej hre má totiž rodič možnosť lepšie porozumieť správaniu či motivácií konania svojej ratolesti. Rodič má možnosť dieťaťu poskytnúť prostredníctvom hračiek priestor, v ktorom môže naplno rozvinúť svoj svet – so všetkými hnevmi, strachmi či smútkami. Dieťa musí cítiť, že je rodič s ním „tu a teraz“, počúva ho a skúša sa vcítiť do jeho emócií, pochopiť jeho vnímanie sveta.
To znamená, že ak napríklad dieťa posadí figúrky a začne na ne kričať, obvyklá reakcia dospelého by nemala byť „Prečo na ne kričíš? Nekrič na ne, lebo budú bábiky smutné. To sa nepatrí.“ Dieťa pritom len možno opakuje zážitok zo svojho bežného prostredia, ktorý sa ho vnútorne dotkol a zanechal v ňom vnútorné napätie. V hrovej scéne sa ho pritom zbavuje. Také správanie je, naopak, pre deti zdravé, pretože má silný uvoľňujúci účinok. Obvyklé správanie rodiča by v dieťati iba zanechalo ešte silnejšie napätie, ktorého by sa časom zdravým spôsobom ani nevedelo zbaviť.
A čo je možno najdôležitejšie, dieťaťu je formou filiálnej terapie venovaná sústredená pozornosť od osoby (rodiča), ktorá je pre neho emocionálne významná. To podporuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, dáva príležitosť k objasneniu vzájomných komunikačných nedorozumení a navyše poskytuje rodičovi priestor pre pochopene emočného sveta dieťaťa.
Zdroje: Landreth G., Play Therapy: The Art of the Relationship, Routledge, 2012, ISBN 9780415886819 Reichelová E., Na chvíľu Freudom, Self Creation s.r.o., Košice, 2013, ISBN 978-80-970592-3-1 http://babetko.rodinka.sk/vychovavame/poruchy-a-terapie/psychoterapia-deti-prostrednictvom-hry/ http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pedagogika/35071/?print=1 http://www.i-psychologia.sk/view-374.php http://www.i-psychologia.sk/view-373.php