Ciele a fázy artefiletickej aktivityCiele artefiletiky
Artefiletický prístup prepája umenie, výchovu a vzdelávanie so životom.
Medzi základné ciele artefiletiky patrí snaha prostredníctvom umeleckých aktivít:
a) rozvíjať sociálne kompetencie detí,
b) podporovať iniciatívu, vytrvalosť a samostatnosť, resp. spoluprácu,
c) rozvíjať sociálne a komunikačné zručnosti,
d) preventívne pôsobiť v psycho-sociálnej oblasti,
e) znižovať stres a frustráciu,
f) podporovať relaxáciu,
g) podporovať pozornosť a koncentráciu,
h) rozvíjať hrubú a jemnú motoriku,
i) obohacovať kultúrny kapitál žiakov,

Sú to práve umelecké aktivity a ich tvorivý potenciál tak kultúrny, ako aj prosociálny, ktoré pôsobia ako pozitívna prevencia psychických a sociálnych porúch. Ďalším cieľom artefiletiky je teda zachytávať deti so zážitkami neúspechu, s nízkou mierou sebaúcty, a tak podporovať a rozvíjať ich zdravý sebaobraz a sebahodnotenie prostredníctvom korektívnej skúsenosti a zážitku úspechu, a tým eliminovať riziko zacyklenia v syndróme naučenej bezmocnosti, eliminovať odmietnutie v interpersonálnych vzťahoch a prehlbovanie problémov v správaní.

Ciele a fázy artefiletickej aktivityFázy artefiletickej aktivity
1. fáza – rozohrievacia aktivita – hra, ktorá sa používa na navodenie psychickej pohody, uvoľnenie a zároveň naladenie sa na očakávanú výtvarnú aktivitu. Hra môže slúžiť na aktivizáciu detí, naznačenie témy alebo zároveň ako spôsob delenia do skupín. Ak nemáme na rozohrievaciu aktivitu dostatok časového priestoru, úvodnú časť treba využiť na rozhovor o nasledujúcej téme, prípadne reflektovať naladenie detí, napríklad ako sa majú od minulého stretnutia, či v nich rezonovali nejaké témy z ostatnej aktivity apod.

2. fáza – výtvarná aktivita – je vnímaná ako hlavná výtvarná činnosť, ktorá sa zameriava na aktuálnu nosnú tému, vedie deti k sebareflexii a reflexii. Môže nadobúdať mnohé výtvarné podoby. Výber aktivít má zodpovedať zvoleným cieľom, ale aj aktuálnym potrebám detí.

3. fáza – reflektívny dialóg – deťom by mal poskytnúť príležitosť rozprávať o svojich emóciách a zážitkoch z výtvarnej hry. Mal by rozširovať emočný register nielen prostredníctvom zážitku, ale aj prostredníctvom hľadania vhodného pomenovania pocitov a porovnávaním vlastných pocitov s pocitmi ostatných. Pomáha riešiť problémové situácie, učí komunikovať a kultivovane prejaviť emócie, názor, poskytovať konštruktívnu spätnú väzbu. Reflektívny dialóg je rozhodujúcim kritériom na rozpoznanie artefiletiky a patrí k najdôležitejším fázam. V reflektívnom dialógu deti reflektujú vlastný zážitok z  umeleckej tvorby a to im následne umožňuje hľadať zhody a rozdiely vo vnímaní jednej situácie.

4. fáza – uzatváracia aktivita – jej funkciou je upokojenie a príprava na prechod do diania mimo artefiletického pôsobenia. Základom artefiletiky je prepojenie výrazového výtvarného prejavu s  jeho následnou reflexiou.

Zdroje:
BĚHOUNKOVÁ, L., 2010. Artefiletická prevence, intervence a poradenství v kontextu inkluzivního vzdělávání žáků s problémy v chování na 2. stupni ZŠ. In: Speciální pedagogika, 2010, roč. 20, č. 1. ISSN 1211-2720.
HELUS, Z., 2004. Dítě v osobnostním pojetí. Praha: Portál, s. r. o. ISBN 80- 7178-888-0.
Homzová, J., 2015. Artefiletika v pedagogickej činnosti učiteľa výtvarných predmetov. Bratislava: Metodicko pedagogické centrum v Bratislave. ISBN 978-80-565-0955-5.
Slavík J., Od výrazu k dialogu ve výchově, Artefiletika, 1997, Karolinum, ISBN 80-7184-437-3.
Slavíková V., Slavík J., Eliášová S., Dívej se, tvoř a povídej!, 2007, Portál
Slavíková V., Slavík J., Hazuková H., Výtvarné čarování – Artefiletika pro předškoláky a mladší školáky, 2010, Práce, ISBN 978-80-7361-079-1.